--- title: "Prečo je na Slovensku všetko drahšie? Ceny, mzdy a čo to znamená" description: "Inflácia klesá k 3 %, mzdy 1 620 eur a najnižšie v EÚ, cenová hladina 85 % priemeru. Prečo pociťujeme drahotu, aj keď sú ceny pod priemerom." category: "Financie" tags: ["inflácia","ceny","cenová hladina","mzdy","zdražovanie"] author: "Martin Pavlič" date: 2026-08-23T14:25:35.000Z url: https://bezkecov.sk/preco-je-na-slovensku-vsetko-drahsie/ --- # Prečo je na Slovensku všetko drahšie? Ceny, mzdy a čo to znamená > Cenová hladina na Slovensku dosahuje 85 % priemeru EÚ, no slovenské platy sú na úrovni 60 %. Prečo bežné nákupy, energie aj služby ťahajú peňaženku viac než v susednom Rakúsku a čo ukazujú dáta. Slovensko nemá najdrahšie tovary v Európe, no máme jedny z najnižších miezd v celej EÚ. Práve táto 25-percentná medzera medzi cenami a príjmami vytvára každodenný pocit drahoty: rovnaký nákup potravín, platba za energie či služby ukroja zo slovenskej výplaty podstatne väčšiu časť než v Rakúsku alebo Nemecku. Podľa Eurostatu dosahuje celková cenová hladina na Slovensku 85,2 % priemeru EÚ, kým priemerná mzda (1 620 eur) sa pohybuje len okolo 60 % európskeho priemeru. Kľúč k drahte teda nespočíva v samotných cenovkách, ale v pomere cien k príjmom. Hoci inflácia postupne spomaľuje a v júli 2026 klesla zo 4,1 % na 3,0 %, reálne mzdy po rokoch zdražovania rástli len minimálne a kúpna sila obyvateľov zaostáva. Drvivú väčšinu rozpočtu slovenských domácností zhltnú nevyhnutné položky: bývanie, potraviny a energie. Keď z výplaty odídu fixné platby, na voľné výdavky ostáva podstatne menej než v okolitých krajinách. ## Aká je cenová hladina v porovnaní so susedmi? Cenová hladina dosahuje 85,2 % priemeru EÚ a z okolitých krajín je nižšia už len v Maďarsku a Poľsku. Tovar a služby sú tu v priemere o zhruba 15 % lacnejšie než v celej únii. | Krajina | Cenová hladina (EÚ = 100) | Oproti priemeru EÚ | |---|---|---| | Rakúsko | 113,0 | o 13 % drahšie | | Nemecko | 108,3 | o 8,3 % drahšie | | Česko | 89,4 | o 10,6 % lacnejšie | | Slovensko | 85,2 | o 14,8 % lacnejšie | | Maďarsko | 77,5 | o 22,5 % lacnejšie | | Poľsko | 73,3 | o 26,7 % lacnejšie |

Index cenovej hladiny podľa Eurostatu, priemer EÚ = 100. Vyššia hodnota znamená drahšie tovary a služby.

Z tabuľky by sa zdalo, že je všetko lacnejšie. Dôležitejšia ako samotný index je druhá strana rovnice - výška príjmov, ktoré majú tieto ceny platiť. ## Kde sú ceny skutočne nadpriemerné? Priemer skrýva dôležitý detail: nie všetko je lacnejšie rovnako. Potraviny patria k najlacnejším v EÚ, reštaurácie sú naopak drahšie než v Česku či Poľsku. | Kategória | Slovensko | Česko | Maďarsko | Poľsko | Rakúsko | |---|---|---|---|---|---| | **Potraviny a nealko** | 83 | 90 | 95 | 90 | 110 | | **Reštaurácie a hotely** | 85 | 70 | 82 | 81 | 117 | | **Energie** | 71 | 102 | 39 | 90 | 111 | | **Autá** | 88 | 89 | 97 | 98 | 99 |

Cenová hladina podľa Eurostatu za rok 2025, priemer EÚ = 100. Nižšia hodnota = lacnejšie.

Potraviny sú u nás medzi najlacnejšími v únii - index 83 je nižší než v Česku, Maďarsku aj Poľsku. Opak platí pre reštaurácie a hotely: index 85 je nad českými 70 a poľskými 81. Práve v službách, kde tvorí hlavný náklad práca, sa ukazuje pravý pomer cien a miezd. Energie majú naopak index 71 - lacnejšie sú už len v Maďarsku, čo je európsky rekordman v tejto kategórii. ## Prečo pôsobí všetko drahšie, keď sú ceny nižšie? Pretože mzdy sú ešte nižšie než ceny. Cenová hladina je na 85,2 % priemeru EÚ, priemerná mzda 1 620 eur len na približne 60 % - rozdiel 25 percentuálnych bodov je presne to, čo sa volá pocit drahoty. Pocit drahoty nevzniká z cien, ale z pomeru cien k príjmom. Zatiaľ čo v Rakúsku je cenová hladina o 28 bodov vyššia (113,0 oproti 85,2), tamojšie mzdy patria k nadpriemerným v EÚ. Rovnaký nákup tak rakúskej výplate uberie menší podiel, zatiaľ čo domácnosť s priemernou mzdou tu zaplatí za rovnaký tovar pomerne viac zo svojej výplaty. ## Čo sa deje s infláciou a mzdami? Inflácia sa spomaľuje, no stále je dvojnásobne vyššia než cieľ. V apríli 2026 dosiahla medziročne 4,1 %, v júli už len 3,0 % - najpomalší rast cien za dva roky. Mzdy jej pritom ledva stíhajú: priemerná nominálna mzda za rok 2025 bola 1 620 eur, čo predstavuje medziročný rast o 6,3 % (o 96 eur). Reálne mzdy vzrástli len o 2,2 %, pretože inflácia zjedla zvyšok nominálneho rastu. Vo štvrtom štvrťroku 2025 sa priemerná mzda vyšplhala na 1 739 eur, v prvom štvrťroku 2026 na 1 611 eur. NBS pritom počíta s tým, že reálny rast sa v roku 2026 spomalí na 0,3 %. Kľúčové číslo pre porovnanie s Európou: priemerná hrubá ročná mzda 19 590 eur je najnižšia v celej Európskej únii - nižšia než v Maďarsku (21 257), Česku (23 685) aj Poľsku (24 490), podľa prepočtov OECD. Aj po započítaní kúpnej sily zostáva príjem najnižší v EÚ. Bratislavský kraj dosahuje 2 068 eur, čo je o štvrtinu viac než celoštátny priemer. Najnižšiu priemernú mzdu má ubytovanie a stravovanie - 969 eur, jediné odvetvie pod hranicou 1 000 eur. Na opačnom konci stoja financie, poisťovníctvo, energetika a IT so mzdami nad 2 600 eur. Ako sa k sebe majú minimálna mzda a reálne životné náklady, rozpisuje [samostatný prehľad](/minimalna-mzda-vs-realne-zivotne-naklady/). ## Koľko stoja typické výdavky? Súkromná škôlka za 350 - 650 eur mesačne, svadba za 11 000 - 12 000 eur či bežné výdavky v meste - to sú modelové príklady z našich cenových prehľadov. Každý z nich má samostatný článok s rozpisom nákladov. | Položka | Cena | Detail | |---|---|---| | **Zmrzlina, pohár s 3 kopčekmi** | okolo 8 eur | centrum mesta, sezóna | | **Súkromná škôlka** | 350 - 650 eur mesačne | Bratislava, školné bez stravy | | **Stredná svadba (40 - 80 hostí)** | 11 000 - 12 000 eur | celý rozpočet s obálkami | | **Klasický pohreb** | 2 500 - 6 000 eur | rakva, obrad, hrobové miesto | | **Vianočné trhy, jedlo a pitie** | 8 - 18 eur | Krakov najlacnejší, Viedeň najdrahšia |

Ceny sú orientačné a pochádzajú z rozpisov v samostatných článkoch prelinkovaných v texte.

Pohár zmrzliny s tromi kopčekmi v centre vyjde okolo 8 eur - rozbor nákladov aj regionálne ceny nájdete v článku [prečo stojí zmrzlina 8 eur](/preco-zmrzlina-stoji-8-eur-ceny-na-slovensku/). Súkromná škôlka v Bratislave stojí 350 - 650 eur mesačne, verejná 15 - 75 eur; celý prehľad vrátane štátneho príspevku 280 eur je v článku [koľko stojí škôlka a jasle](/kolko-stoji-skolka-a-jasle-cena-mesacne/). Svadba pre 40 až 80 hostí vyjde na 11 000 - 12 000 eur, klasický pohreb sa začína od 2 500 eur - rozpočty oboch nájdete v [článku o svadbe](/kolko-stoji-svadba-na-slovensku/) a [článku o pohrebe](/kolko-stoji-pohreb-na-slovensku-financne/). Na vianočných trhoch je najlacnejší Krakov, kde jedlo a pitie vyjde okolo 8 eur, najdrahšia je Viedeň s približne 18 eurami. ## Čo tlačí ceny hore? Zdražovanie má viacero zdrojov a väčšina z nich pôsobí naraz. Najväčším faktorom je prenos cien energií do všetkých nákladov - od výroby cez chladenie až po dopravu. Konkrétne: plyn stojí slovenskú domácnosť približne 71 eur za megawatthodinu, českú len 56 eur, a rozdiel sa premieta do všetkého, čo plyn poháňa. K energii sa pridáva rast miezd, ktorý firmy premietajú do cien, najmä v službách, kde tvorí práca väčšinu nákladov. Daňová stránka je jasná: základná sadzba DPH sa od roku 2025 zvýšila z 20 na 23 % a NBS odhaduje, že zmeny nepriamych daní pridali k inflácii v roku 2025 zhruba 0,7 percentuálneho bodu. K tomu sa pridáva dovoz, pretože mnohé tovary prichádzajú za slabší kurz. Marže obchodných reťazcov pritom podľa analýz ministerstva financií nie sú hlavným vinníkom - reťazce si držia stabilnú hrubú maržu už desaťročie a počas inflačnej krízy neprimerane nerástla. Ceny hore tlačili skôr suroviny, energie a logistika. Výsledok vidno v rozdielnom tempe rastu: služby zdražievajú rýchlejšie než tovar. Práve služby - gastro, škôlky, remeslá, pohrebné služby - tvoria veľkú časť bežných výdavkov, a preto ich zdražovanie cítime najviac. ## Koľko percent z platu vám zje bývanie? Bývanie je najväčšou fixnou položkou rozpočtu a podiel, ktorý naň padne, rastie rýchlejšie než mzdy. Konkrétne čísla za regióny aj typy bývania nájdete v [prehľade koľko percent z platu ide na bývanie](/kolko-percent-z-platu-na-byvanie/). Spolu s minimálnou mzdou a životnými nákladmi tvoria tieto čísla jeden obraz: ceny nie sú nadpriemerné, nadpriemerná je medzera medzi nimi a príjmami. Kým sa táto medzera nezatvorí, pocit, že je „všetko drahšie“, nezmizne - aj keď tabuľky Eurostatu ukazujú lacnejší tovar. ## Časté otázky
Sú ceny vyššie ako v okolitých krajinách? Nie. Cenová hladina dosahuje 85,2 % priemeru EÚ, čo je menej než v Rakúsku (113,0), Nemecku (108,3) aj Česku (89,4), a viac než v Maďarsku (77,5) a Poľsku (73,3). Drahší ako samotné ceny je ich pomer k mzdám.
Koľko je priemerná mzda? Priemerná nominálna mzda za rok 2025 bola 1 620 eur, medziročne o 6,3 %. Vo štvrtom štvrťroku 2025 dosiahla 1 739 eur, reálne mzdy vzrástli o 2,2 % po započítaní inflácie.
Aká je aktuálna inflácia? Klesá, ale pomaly. Z medziročných 4,1 % v apríli 2026 spadla na 3,0 % v júli, čo je najnižšia hodnota za dva roky. Cieľ Národnej banky Slovenska 2 % je však stále ďaleko a ceny rastú rýchlejšie, než centrálna banka plánovala.
Prečo pociťujeme drahotu, keď štatistiky hovoria opak? Pretože mzdy sú ešte nižšie než ceny. Tovar je v priemere o 15 % lacnejší než v EÚ, ale priemerná mzda dosahuje len okolo 60 % európskeho priemeru - rovnaký nákup tak zožerie väčší podiel výplaty.
Čo zdražieva najrýchlejšie? Služby, ktorých hlavným nákladom je práca. Rastú rýchlejšie než tovar a najviac ich pocítime v gastre, škôlkach či remeslách - presne tam, kde sa premieta rast miezd a 23 % DPH.