Keď fínski vedci priviezli do dvoch desiatok mestských škôlok kamióny lesnej zeme, machu a lúčnej trávy, susedia sa pravdepodobne pýtali, čo sa to deje. Po štyroch týždňoch hry detí v takomto „divokom” prostredí vedci namerali výrazné zmeny v ich imunitnom systéme, ktoré pripomínali stav typický pre deti vyrastajúce na vidieku alebo na farme.
Štúdia, ktorá vyšla v uznávanom vedeckom časopise Science Advances a od svojho zverejnenia obletela svetové médiá, sa stala jedným z najcitovanejších argumentov v debate o tom, ako moderný „príliš čistý” životný štýl ovplyvňuje vývoj detí. Zistenia sú konkrétne, merateľné a pre rodičov prekvapivo praktické.
V skratke#
- Fínski vedci v rokoch 2016 – 2017 pridali do dvorov 6 škôlok lesnú zem, mach a živé rastliny.
- Deti vo veku 3 – 5 rokov sa v tomto prostredí hrali bežne, len mali viac kontaktu s prírodným materiálom.
- Po 28 dňoch mali na koži aj v črevách viac „dobrých” baktérií a v krvi výhodnejší pomer imunitných buniek.
- Výsledky podporili teóriu, podľa ktorej za nárast alergií môže nedostatok kontaktu s prírodou.
- Pre rodičov to znamená jedno: trochu hliny pod nechtami nie je nepriateľ.
Čo presne fínski vedci urobili?#
Štúdia prebehla v troch fínskych mestách – Lahti, Tampere a Espoo. Vedci si vybrali šesť bežných mestských škôlok, ktorých dvory pripomínali tie, čo poznáme aj zo Slovenska: betón, asfalt, gumené plochy a pieskoviská. Do výskumu zapojili približne 75 detí vo veku 3 až 5 rokov, rozdelených do 13 skupín.
Cez jednu noc tím nahradil časť plôch troma typmi prírodného povrchu:
- Lesný koberec (asi 100 m² na dvor) z fínskych borovicových lesov, vrátane machu, čučoriedkového porastu a lesnej zeminy.
- Trávnik a lúčna mačina (asi 200 m² na dvor) s pestrou skladbou tráv a divých kvetov.
- Rašelinové bloky a vyvýšené záhony na pestovanie zeleniny a kvetov spolu s deťmi.
Pre porovnanie nechali nezmenené dvory v iných škôlkach a tiež školy, ktoré už od začiatku mali zelené dvory s trávou a stromami. Deti sa hrali normálne, bez špeciálnych pokynov. Cieľom nebolo „liečiť” ich blatom, ale len im umožniť bežný kontakt s pestrým prírodným prostredím.
Aké zmeny vedci namerali?#
Po 28 dňoch vedci odobrali deťom vzorky kože, stolice a krvi. Výsledky boli jednoznačné:
- Pestrejšia kožná flóra. Deti z upravených dvorov mali na koži oveľa viac druhov baktérií, najmä takých, ktoré bežne žijú v lesnej pôde a pomáhajú „trénovať” imunitu.
- Zmena črevnej flóry. Posun nastal aj v zložení baktérií v črevách, hoci menej výrazne. Vedci to pripisujú tomu, že deti si občas dali ruky do úst alebo si zle umyli.
- Lepší pomer imunitných buniek v krvi. Konkrétne išlo o bunky, ktoré bránia tomu, aby imunita reagovala prehnane. Práve ich nedostatok sa spája s alergiami, ekzémami a chorobami, pri ktorých telo útočí samo na seba.
- Menej zápalových signálov v tele, čo je stav typický pre deti vyrastajúce v zdravších prostrediach.
Čo je zvlášť zaujímavé: imunitný systém detí z mestských škôlok sa po mesiaci priblížil tomu, aký majú deti vyrastajúce na fínskych farmách. A presne tieto „farmárske” deti sú dlhodobo známe nižším výskytom alergií a astmy.
Prečo to vlastne funguje?#
Vedci to vysvetľujú jednoducho. Ľudský imunitný systém sa milióny rokov vyvíjal v neustálom kontakte s obrovským množstvom baktérií a mikróbov z pôdy, rastlín a zvierat. Tieto mikróby fungovali ako stály „tréner” – učili imunitu, na čo má reagovať a na čo nie. Keď sa dieťa narodí do prostredia plného antibakteriálnych čističov, betónu a klimatizácie, jeho imunita má jednoducho menej príležitostí naučiť sa svoju prácu poriadne. Výsledkom býva precitlivenosť na peľ, prach, jedlo, alebo dokonca útoky imunity proti vlastnému telu.
Na Slovensku to vidno aj v štatistikách lekárov: alergické nádchy, atopický ekzém aj astma sú dnes mnohonásobne častejšie ako pred 30 rokmi. A nie je to len lepšou diagnostikou.
Čo si z toho má zobrať slovenský rodič?#
Štúdia neznamená, že máte dieťa pustiť do najbližšej kaluže a kŕmiť ho blatom. Znamená skôr, že obavy z bežnej špiny sú zvyčajne prehnané a kontakt s prírodou je investícia do dlhodobého zdravia dieťaťa. Niekoľko praktických tipov, ktoré z výskumu vyplývajú:
- Lesná prechádzka raz týždenne urobí viac ako drahé multivitamíny. Stačí, aby dieťa kráčalo, lozilo cez korene, dotýkalo sa kôry stromov a hrabalo sa v lístí.
- Pieskovisko v záhrade má hodnotu, najmä ak je v ňom skutočný piesok a okolo neho rastliny, nie len gumený podklad.
- Záhrada s bylinkami a zeleninou je pre dieťa malé laboratórium. Trhanie petržlenu, sadenie semienok a hrabanie sa v zemi robí presne to, čo robila fínska úprava škôlok.
- Domáce zviera (pes, mačka, niekedy aj sliepky) zvyšuje pestrosť baktérií v domácnosti. Štúdie z fariem ukazujú, že deti vyrastajúce so zvieratami majú menej alergií.
- Antibakteriálne mydlá a dezinfekcie v bežnej domácnosti netreba. Klasické mydlo a voda stačia. Prehnaná hygiena imunite skôr škodí.
A čo bezpečnosť?#
V diskusiách k téme sa správne objavuje aj námietka: gumené dopadové plochy na ihriskách neslúžia len na okrasu. Majú zmierniť pád z preliezačky a ochrániť dieťa pred zlomeninou či otrasom mozgu. Fínska štúdia neodporúča úplné odstránenie bezpečnostných prvkov, odporúča doplniť k nim prírodu. Lúka okolo preliezačky, kríky pri plote, vyvýšený záhon pri vchode. Žiadna z týchto vecí nestojí veľa peňazí ani veľkú rekonštrukciu, no v súčte robia obrovský rozdiel.
Slovenské materské školy sa môžu nechať inšpirovať. Tam, kde už majú zelený dvor, oplatí sa udržiavať ho pestrý, teda nesekať trávu na milimeter, nechať divý kvet, pridať ovocný strom. Tam, kde je betónová plocha s gumeným ostrovom, sa nájde miesto aspoň pre niekoľko mobilných záhonov a kríkov. Nejde o estetiku, ide o zdravie celej generácie detí.
Štúdia má aj svoje limity#
Aby sme boli féroví: vzorka 75 detí je pomerne malá a štúdia trvala len mesiac. Dlhodobý vplyv na výskyt alergií či astmy sa z nej priamo odvodiť nedá. Ide o prvý menší výskum, ktorý ukázal, že táto úprava prostredia má merateľný biologický efekt. Ďalšie väčšie štúdie tieto zistenia potvrdzujú, ale stále platí, že imunita dieťaťa je zložitá vec a okrem prostredia ju ovplyvňuje aj genetika, strava, pôrod cisárskym rezom či dojčenie.
Napriek tomu sa dnes vedci zhodujú v jednom: moderné dieťa má jednoznačne menej kontaktu s prírodou, ako jeho imunita potrebuje. A drobné, lacné zmeny v každodennom živote, či už dvor, ihrisko, výlet do lesa alebo pes pod stolom, môžu pre jeho zdravie urobiť viac, ako sa zdá.
Babky to roky hovorili po svojom. Veda im teraz dala za pravdu.
