Väčšina diskusií o sociálnych sieťach sa skoro vždy dostane k tej istej vete: „algoritmy radikalizujú ľudí.” Znie to logicky - platformy odmeňujú pobúrenie, algoritmy predlžujú sledovanie a extrémny obsah má najväčšiu engagement. Skutočný výskum tejto otázky je však zložitejší a zaujímavejší než akákoľvek jedna veta.
Prípad pre: algoritmy ako motor radikalizácie#
Argumenty v prospech hypotézy sú silné a opierajú sa o konkrétne prípady aj mechanizmy.
Prípady z praxe. Bezpečnostné správy z viacerých krajín popisujú mladých ľudí, ktorí prešli radikalizáciou cez TikTok alebo YouTube. Viedeň 2023: dvaja teenageri plánovali útok na pride parade, radikalizovaní jihadistickým obsahom. Singapur: deväť zatknutých mladistvých za desaťročie, radikalizácia prevažne cez TikTok. Výskumníci upozorňujú, že proces, ktorý kedysi trval mesiace, môže dnes bežať dni.
Mechanizmus echo komôr. Algoritmy optimalizujú čas sledovania. Obsah, ktorý vyvolá silnú emóciu, drží pozornosť lepšie než umiernený. Systém tak postupne posúva návrhy smerom k ostrejším verziam toho istého tématu. Štúdia v PNAS potvrdila, že YouTube odporúča ideologicky prívetivý obsah a pri dlhších sledovacích reťazcoch sú odporúčanie problematickejšie - najmä u pravicovo orientovaných používateľov.
Nová vrstva: AI. Aktuálne analýzy upozorňujú, že generatívna AI znižuje cestu extrémnych skupín k propagande. Deepfake videá, syntetické hlasy a personalizované kampane sú dostupné každému bez technických znalostí.
Prípad proti: keď dáta hypotézu nepadajú#
Zaujímavé na celej debate je, že časť výskumu hypotézu nepotvrdila.
Štúdia z University of Pennsylvania (2025) zistila obmedzený efekt odporúčacích algoritmov na politické názory - „králičie nory” v nej nespôsobovali radikalizáciu. Štúdia z Northeastern University (2024) po zmene YouTubového algoritmu identifikovala iného hlavného vinníka: nie odporúčania, ale komunity a odbery mimo platformy. Ľudia si extrémny obsah vyhľadali sami, algoritmus im ho len doručil.
K tomu pristáva starší poznatok psychológie: hlboko zakorenené postoje sa médiom menia ťažko. Kto má silné presvedčenie, vyberá si zdroje, ktoré mu ich potvrdzujú - causalita môže bežať opačným smerom, než predpokladáme.
Nuancovaný záver, ktorý podporuje väčšina výskumu#
Keď sa dáta z oboch strán postavia vedľa seba, najlepšie sa hodí takýto obraz:
Platformy zriedka radikalizujú umiernených ľudí priamo. Algoritmus zriedka premení stredového voliča na extremistu. To, čo robia spoľahlivejšie, je iné:
- Uľahčujú nájdenie komunity. Extrémne názory bývajú izolované offline. Online si ich nositeľ nájde za minúty - a zrazu nie je blázon, ale člen skupiny.
- Normalizujú postupné posuny. Keď vám feed pravidelne servíruje čoraz radikálnejšiu verziu toho istého názoru, prestáva vás šokovať.
- Poskytujú infraštruktúru. Hosting, distribúcia, komunikácia, financovanie. Platformy nemusia nikoho presviedčať - stačí, že umožňujú organizáciu.
Presne tento model - platforma ako infraštruktúra, nie ako mozgový stroj - zodpovedá tomu, čo ukazuje väčšina novších štúdií.
Prečo je to dôležité aj mimo akademického sporu#
Ak veríme, že problém je výhradne v algoritme, riešením je regulácia platforiem - a tá je potrebná. Ak však problém leží aj inde, regulácia sama nestačí.
Radikalizácia totiž beží na palive, ktoré existovalo pred internetom: pocit nespravodlivosti, osamelosť, hnev, potreba patria. Sociálne siete tento proces urýžili, nevynašli ho. A preto aj riešenie - rozhovor, komunita, psychologická pomoc, kritické myslenie - zostáva vecou sveta mimo obrazovky.
Zhrňme to#
- Extrémne skupiny sociálne siete systematicky využívajú, to nie je sporné.
- Priamy kauzálny vzťah „algoritmus → radikalizácia” však výskum nepodporuje jednoznačne.
- Najpravdepodobnejší model: platformy poskytujú komunitu, normalizáciu a infraštruktúru ľuďom, ktorí už hľadajú.
- Ochrana pred týmto javom nezačína v nastaveniach aplikácie, ale v tom, či má človek okolo seba reálnych ľudí a priestor povedať, čo ho trápi.
