Telo môžete mať radi presne také, aké je, a zároveň mu chcieť pomôcť fungovať lepšie - tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Debata okolo body positivity sa napriek tomu čoraz častejšie zamotáva presne v bode, kde tieto dva ciele splynú do jedného. Niekto tvrdí, že sebaúcta znamená ignorovať zdravotné riziko, iný naopak, že zdravotné riziko ospravedlňuje posmech a hanbu. Zdravá hranica leží inde, ako by ju hľadala väčšina diskusií na sociálnych sieťach.
Hranicu možno pomenovať celkom vecne: prijatie tela sa stáva problémom vo chvíli, keď prestane brať vážne merateľné zdravotné riziko, teda vyšší tlak, zvýšený cukor v krvi alebo rastúci obvod pása. Kritika hmotnosti sa naopak stáva problémom vtedy, keď sa z lekárskej informácie zmení na morálny súd o charaktere človeka. Oba extrémy majú spoločné jedno: strácajú zo zreteľa, že hodnota človeka a jeho zdravotný stav sú dve odlišné veci.
Čo je body positivity a prečo vzniklo?#
Body positivity vzniklo ako reakcia na retušované fotky, diétny priemysel aj marketing zázračných výživových doplnkov a hanbu, ktorú roky zažíval takmer každý, kto nezapadal do úzkej normy krásy. Hnutie pôvodne nemierilo na zdravotné riziká, ale na duševné škody, ktoré spôsobovali nereálne ideály a neustále porovnávanie sa s upravenými obrázkami.
Táto časť argumentu má oporu aj vo výskume. Ľudia s vyššou telesnou nespokojnosťou majú vyššie riziko úzkosti, depresie a porúch príjmu potravy, bez ohľadu na to, akú váhu skutočne majú. Body positivity preto pôvodne rieši psychiku, nie krvný cukor. Je to reakcia na stigmu, ktorá sa v ambulanciách aj na uliciach dlho brala ako samozrejmosť.
Kde sa body positivity mýli?#
Hnutie sa mýli vo chvíli, keď z osobného presvedčenia „moje telo je v poriadku“ urobí faktické tvrdenie „obezita nemá zdravotné riziká“ - a také tvrdenie neobhája žiadny odborný zdroj. Sebaúcta je subjektívna a patrí každému bez podmienok. Zdravotné riziko je merateľné a existuje bez ohľadu na to, ako sa človek práve cíti.
Rozdiel dobre ukazuje aj opačný extrém, „fit but fat“, teda ľudia s vyšším BMI, ale výbornou kondíciou a normálnymi krvnými hodnotami. Aj tu platí to isté pravidlo: rozhoduje odber krvi a meranie, nie dojem alebo presvedčenie ktorejkoľvek strany sporu.
Čím sa líši sebaúcta od zdravia?#
Sebaúcta a zdravotný stav sú dve nezávislé veci, ktoré sa v debate najčastejšie zlievajú do jednej. Človek môže mať plné právo na rešpekt, sebavedomie a život bez posmechu, a súčasne mať zdravotné riziko, ktoré je vecné, nie morálne.
Platí to aj naopak. Chudý človek nie je automaticky zdravý - výraz „skinny fat“ opisuje ľudí s normálnou váhou, ale vysokým podielom viscerálneho tuku a zlými krvnými hodnotami. Vzhľad teda nehovorí o zdraví takmer nič, ani smerom k obezite, ani smerom k štíhlosti. O riziku rozhoduje meranie, nie pohľad do zrkadla ani pohľad okoloidúceho.
Ako presné je BMI?#
BMI je len orientačný pomer výšky a váhy, ktorý pri konkrétnom človeku často zlyháva - ide o nástroj na sledovanie celej populácie, nie o diagnózu jednotlivca. Kategórie sú jasne dané: podváha pod 18,5, norma 18,5 až 24,9, nadváha 25,0 až 29,9, obezita prvého stupňa 30,0 až 34,9, druhého stupňa 35,0 až 39,9 a tretieho, takzvanej morbídnej, nad 40.
Problém je, že vzorec nerozlišuje svaly od tuku ani netuší, kde presne sa tuk v tele nachádza. Zlyháva preto u športovcov, kulturistov aj starších ľudí so stratou svalovej hmoty. Americká lekárska asociácia v roku 2023 oficiálne uznala „významné limity“ BMI a odporučila používať ho spolu s obvodom pása a zložením tela. Doma sa dá obvod pása odmerať aj krajčírskym metrom: zvýšené riziko naznačuje hodnota nad 94 centimetrov u mužov a nad 80 centimetrov u žien, výrazné riziko nad 102, respektíve 88 centimetrov.
Aké zdravotné riziká prináša nadváha?#
Nadváha a obezita sa v Európe podľa dostupných údajov spájajú so 60 až 80 % prípadov cukrovky druhého typu, čo je jeden z najsilnejších dôvodov, prečo sa riziko nedá odbiť ako otázka vzhľadu. Ďalšími dôsledkami sú vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia a zvýšené riziko cievnej mozgovej príhody, ktoré obezita zdvojnásobuje.
Viscerálny tuk uložený okolo brušných orgánov navyše zaťažuje pečeň a kĺby a zvyšuje riziko viacerých druhov rakoviny, napríklad prsníka, hrubého čreva, maternice, obličky či pankreasu. Dôležité je, že riziko stúpa postupne s pribúdajúcimi kilami, nejde o vypínač, ktorý sa zapne pri jednom konkrétnom čísle na váhe.
Motivuje hanba k chudnutiu?#
Nie, výskumy opakovane ukazujú presný opak: ľudia, ktorí zažili posmech pre svoju váhu, v priemere pribrali približne kilogram, zatiaľ čo tí bez takej skúsenosti mierne schudli, v priemere o sedem desatín kila. Diskriminovaní boli podľa rovnakých štúdií zhruba 3,2-krát častejšie stále obézni v porovnaní s tými, ktorých okolie neposudzovalo.
Mechanizmus je pomerne jednoduchý na pochopenie. Stigma vedie k stresovému jedeniu, vyhýbaniu sa pohybu na verejnosti a čo je najzávažnejšie, k vyhýbaniu sa lekárovi zo strachu pred ďalším ponížením. „Tvrdá láska“ tak paradoxne robí presný opak toho, čo sľubuje, a namiesto motivácie posilňuje práve tie návyky, ktoré chce zmeniť.
Aká je situácia s hmotnosťou na Slovensku?#
Nadváhu alebo obezitu má na Slovensku podľa vlaňajšieho prieskumu agentúry Ipsos pre spoločnosť Eli Lilly na vzorke 800 ľudí vo veku 18 až 65 rokov okolo 60 % dospelých. Nadváhu, teda BMI v rozmedzí 25,0 až 29,9, malo 35,6 % opýtaných, obezitu prvého stupňa 12,2 % a obezitu druhého stupňa 2,3 %. Podľa iných odhadov má obezitu, teda BMI nad 30, každý štvrtý dospelý vo veku 18 až 64 rokov, pričom najťažší stupeň s BMI nad 40 postihuje asi 1 % populácie. Slovensko sa tak radí na štvrté miesto medzi krajinami OECD s najvyšším výskytom obezity, hneď za Českom, Maďarskom a Fínskom.
Napriek týmto číslam ostáva téma tabuizovaná, ľudia svoju hmotnosť skôr podceňujú a berú ju ako problém až vo chvíli, keď sa pridružia komplikácie. Medicína pritom obezitu klasifikuje ako chronickú chorobu pod kódom E66, nie ako kozmetický nedostatok alebo dôsledok lenivosti. Za jej vznikom stojí kombinácia genetiky, hormónov, prostredia, liekov aj socioekonomickej situácie. Slovenskí obezitológovia dlhodobo presadzujú multidisciplinárny prístup namiesto obviňovania pacienta. Jeho základom ostáva úprava jedálnička a pravidelný pohyb, pričom zdravo sa dá jesť aj pri nižšom rozpočte. Reálny prístup k liečbe vrátane novšej generácie liekov typu semaglutid je však často obmedzený úhradou poisťovne a musí sa doplácať.
Kedy je čas ísť k lekárovi namiesto sebaprijatia?#
Čas ísť k lekárovi nastáva vtedy, keď obvod pása alebo výsledky krvných testov prekročia bezpečné hodnoty, nie vtedy, keď sa niekto necíti dosť štíhly na plážovú fotku. Praktická hranica je jednoduchá: sebaprijatie bez výčitiek patrí do vzťahu k vlastnému telu vždy, kontrola u lekára patrí do vzťahu k vlastnému zdraviu a mala by prísť aspoň raz ročne bez ohľadu na to, ako sa človek práve cíti.
Preventívna prehliadka u obvodného lekára vrátane odberu na cukor a lipidy je na Slovensku hradená poisťovňou, a práve odber, nie zrkadlo, ukáže reálny stav vecí. Pri náhlej bolesti na hrudi, ťažkostiach s dýchaním alebo iných akútnych príznakoch netreba čakať na termín, správnym krokom je okamžite volať záchrannú službu na čísle 155.
Debata medzi prijatím tela a zdravotným rizikom sa dá zhrnúť do jednej vety: obe strany majú niekedy pravdu a inokedy nie, podľa toho, o čom presne práve hovoria.
Štyri pohľady na debatu o hmotnosti#
| Pohľad | Silný argument | Kde naráža |
|---|---|---|
| Body positivity | Bojuje proti retuši, diétnej kultúre a hanbe, ktorá ľudí odrádza od lekára. | Keď sa zmení na tvrdenie, že na váhe vôbec nezáleží. |
| „Tvrdá láska“ a kritici | Upozorňuje na reálne zdravotné riziká, cukrovku aj vysoký tlak. | Keď sa zmení na posmech, ktorý podľa výskumov k chudnutiu nevedie. |
| Zdravie na každej váhe | Presúva pozornosť z čísla na váhe na návyky, pohyb a krvné hodnoty. | Niektorí to zneužijú ako výhovorku a odbery vôbec nesledujú. |
| Obezitológovia | Definujú obezitu ako chronickú chorobu, nie zlyhanie vôle, a ponúkajú liečbu. | Prístup k liečbe je na Slovensku finančne aj kapacitne obmedzený. |
