Zahraniční hodnotitelia zobrali do rúk slovenské menu a rozhodli, čo sa im páčilo najmenej. Výsledkom je rebríček, ktorý pobúril, rozosmial i spustil vlnu nostalgie u ľudí, ktorí by niektoré z označených jedál zjedli hocikedy.
Smotanová nátierka skončila na prvom mieste ako najhoršie hodnotené slovenské jedlo. Hneď za ňou nasleduje niekoľko ďalších klasík, ktoré Slováci poznajú z detstva, zo sviatkov či z babičkinej kuchyne. Portál, ktorý sa zameriava na medzinárodné hodnotenia jedál podľa skutočných recenzentov z celého sveta, zrejme nerátal s tým, akú prudkú reakciu jeho rebríček vyvolá.
Odpoveď z online diskusií bola rýchla a jednoznačná: „Z 20 typicky slovenských jedál museli vybrať 18, aby vôbec zaplnili zoznam.“ A možno je na tom aj kus pravdy.
Smotanová nátierka: neuznaná klasika?#
Smotanová nátierka je pre väčšinu Slovákov automatickou voľbou na chlebíček, na raut alebo len tak na rýchle raňajky. Je jemná, jednoduchá a nenásilná. To, čo je pre niekoho nudné a bez chuti, je pre iného overená kombinácia, ktorá skrátka funguje.
Zahraniční hodnotitelia však zrejme čakali výraznejší chuťový zážitok, ktorý im nátierka neposkytla. Problém teda nie je v samotnej nátierke, ale v očakávaniach. Keď prichádzate z krajiny, kde je bežná zeleninová salsa s desiatimi ingredienciami alebo fermentovaný syr so silnou vôňou, smotanová nátierka na vás jednoducho nezapôsobí. Paradoxne, toto je presne to, čo na nej Slováci majú radi.
Ryžový nákyp so šťavou z hrušiek: prečo ten odpor?#
Toto je jedna z položiek, pri ktorej mnohí reagovali v štýle: „Topka, tí hodnotitelia o tom nevedia vôbec nič.“ Ryžový nákyp so šťavou zo zaváraných hrušiek je jedlo, ktoré sa objavovalo v jedálnom lístku takmer každej základnej školy a množstva slovenských domácností v 80. a 90. rokoch.
Pre generáciu, ktorá na ňom vyrástla, je to chuť detstva. Pre niekoho zvonku je to pravdepodobne záhadná kombinácia – teplý nákyp so sladkou ovocnou šťavou bez akéhokoľvek historického kontextu. Gastronomickí hodnotitelia nemajú k jedlu ten istý emocionálny vzťah ako ľudia, pre ktorých je to spomienka na obed u starej mamy. Toto je presne ten typ jedla, pri ktorom samotné číselné hodnotenie bez kontextu veľa nepovie.
Veka a trdelník: nenávisť, ktorej Slováci nerozumejú?#
Niekoľko ľudí v diskusiách poznamenalo, že nikdy nepochopili nenávisť voči veke ani k trdelníku. A keď sa pozriete na oba produkty bez predsudkov, dáva to zmysel.
Veka je dostupná, zasýti a v našej kultúre funguje ako základný stavebný kameň obložených chlebíčkov. Trdelník – aspoň ten pôvodný, bez zmrzliny a Nutelly – je len pečené cesto so škoricou a cukrom. Nič extra sofistikované, ale ani nič, čo by malo skončiť na zozname najhorších jedál sveta. Medzinárodné hodnotenia trdelníka sú čiastočne ovplyvnené jeho turistickými verziami, kde sa naň navrstvujú všetky možné polevy a predáva sa ako „autentický zážitok“ za prehnanú cenu v centrách miest. Pôvodná verzia a táto turistická mutácia sú však dve úplne odlišné veci.
Ako vlastne tieto rebríčky vznikajú?#
Portály typu „worst foods in the world“ fungujú na báze hlasovania a recenzií od reálnych používateľov z rôznych krajín. Čo to znamená v praxi? Hodnotí často niekto, kto jedlo vyskúšal raz, možno v pochybnej turistickej reštaurácii, v nie práve najlepšom vyhotovení a so svojimi vlastnými chuťovými preferenciami.
Nejde o akademický gastronomický výskum. Je to skôr agregát subjektívnych dojmov ľudí z celého sveta, z ktorých každý má iný chuťový referenčný bod. Slovenská kuchyňa je historicky kuchyňou chudoby a náročných klimatických podmienok. Sú to výdatné, sýte a tučné jedlá, ktoré mali udržať roľníka pri práci počas dlhej zimy. Bryndzové halušky, kapustnica či šúľance nevznikli preto, aby vizuálne zapôsobili – vznikli preto, aby nasýtili. Zahraničný hodnotiteľ, ktorý hľadá ľahkosť či rafinovanosť, sa tu s kontextom jednoducho míňa.
Čo na zozname chýba podľa Slovákov?#
Zaujímavou časťou reakcií boli návrhy na to, čo by do rebríčka zaradili samotní Slováci. Najčastejšie sa spomínali niektoré verzie jedál z fastfoodov vydávané za „domáce“, instantné polievky v zlom vyhotovení alebo nepodarené pokusy o bryndzové halušky v zahraničí, ktoré s pravou ovčou bryndzou nemali nič spoločné.
Paradoxne, tradičné jedlá dostali od Slovákov oveľa menej kritiky než od zahraničných hodnotiteľov. To naznačuje, že kým svet vidí v našej kuchyni nedostatky, my v nej vidíme svoju identitu.
Čo z toho vyplýva?#
Rebríčky „najhorších jedál“ vypovedajú vždy viac o samotných hodnotiteľoch než o jedle. Chuťové preferencie sú hlboko kultúrne podmienené – to, čo je pre niekoho nezaujímavé, pre iného znamená domov.
Smotanová nátierka na prvom mieste? Pravdepodobne preto, že zahraničný návštevník nevie, ako s ňou naložiť a prečo je dobrá presne taká, aká je. To nie je chyba jedla, ale nedostatok kontextu. Slováci na to reagovali tak, ako sa dalo čakať – kombináciou pohoršenia a humoru. Väčšina z nás si tú nátierku na chlebíčku aj tak s radosťou dopraje. A to je v konečnom dôsledku tá najlepšia odpoveď na akýkoľvek rebríček.
