Kardiológovia opakovane varujú, že tlačenie ťažkej lopaty v mraze zaťaží srdce prudkejšie než beh či posilňovňa, pretože naraz kombinuje statické napínanie svalov, studený vzduch a zadržiavanie dychu. Práve táto kombinácia je dôvod, prečo sa zimné mesiace v štatistikách infarktov opakovane objavujú ako rizikové obdobie, hoci ide „len“ o pár minút práce s lopatou.
Kanadská štúdia publikovaná v odbornom časopise CMAJ, ktorá vychádzala z vyše 128-tisíc hospitalizácií a 68-tisíc úmrtí na infarkt v rokoch 1981 až 2014, zistila, že po výdatnom snežení stúplo riziko infarktu u mužov o 16 % a riziko úmrtia na infarkt až o 34 %. U žien bol nárast oveľa miernejší a štatisticky nevýznamný, len 1 % pri infarkte a 4 % pri úmrtí. Zvýšené riziko sa tak podľa štúdie sústredilo prakticky celé u mužov, u žien žiaden významný nárast nezaznamenali.
Prečo je odhŕňanie snehu nebezpečnejšie ako iná fyzická práca?#
Odhŕňanie snehu zaťažuje srdce viac než porovnateľne namáhavá práca v teple, pretože naraz pôsobia tri veci - náhla fyzická záťaž, chlad a zadržiavanie dychu. Kardiológ Barry Franklin popisuje, že intenzita námahy pri tlačení ťažkej lopaty sa dokáže vyrovnať tomu, čo lekári merajú pri záťažovom teste na bežiacom páse, keď pacient beží na hranici svojich možností. Rozdiel je v tom, že do telocvične chodí človek pripravený, zahriaty a pod dohľadom, kým na chodník pred domom vyjde často priamo z postele.
Doktor Luke Laffin z Cleveland Clinic to opisuje podobne - odhŕňanie snehu sa svojím dopadom na srdce blíži stavu na vrchole záťaže počas stresového testu. Telo navyše v zime spaľuje glukózu až päťkrát rýchlejšie ako v lete, čo znamená dodatočný nárok na energiu presne vo chvíli, keď sú cievy sťahnuté chladom. American Heart Association preto hovorí o „dokonalej búrke“ rizikových faktorov, ktoré sa v jednej činnosti stretávajú naraz.
Čo sa deje v tele počas odhŕňania snehu?#
Srdce počas odhŕňania čelí trom mechanizmom naraz - statickému napínaniu svalov, sťahovaniu ciev v chlade a zadržiavaniu dychu pri každom nadvihnutí lopaty. Každý z nich sám osebe dvíha tlak, spolu pôsobia ako násobiaci efekt.
Izometrická záťaž svalov#
Dvíhanie plnej lopaty je izometrická, teda statická záťaž - svaly sa napínajú bez toho, aby sa kĺby pohybovali plynulo ako pri chôdzi alebo behu. Takýto typ námahy dvíha krvný tlak prudšie než dynamický pohyb, pretože srdce musí tlačiť krv proti napätým svalom bez rytmického uvoľňovania. Pri odhŕňaní navyše prevažuje práca hornej časti tela, ktorá je pre srdce náročnejšia než práca nôh - krv sa hromadí v dolných končatinách a horšie sa okysličuje.
Vazokonstrikcia v chlade#
Cievy sa v mraze prirodzene sťahujú, aby telo obmedzilo stratu tepla, čím sa zužujú aj vencovité (koronárne) tepny, ktoré zásobujú srdcový sval krvou. Zúžená tepna dokáže priniesť menej kyslíka práve vo chvíli, keď ho srdce najviac potrebuje. Kombinácia vyššieho tlaku a zúženého prietoku je presne ten typ podmienok, za akých vzniká infarkt myokardu.
Zadržiavanie dychu pri dvíhaní#
Mnoho ľudí pri každom nadvihnutí ťažkej lopaty nevedomky zadrží dych - ide o takzvaný Valsalvov manéver. Krátkodobo tak stúpne tlak v hrudníku aj v cievach, tep zrýchli a srdce musí pracovať proti vyššiemu odporu. Pri opakovaní tohto pohybu desiatky až stovky krát počas jedného odhŕňania sa efekt kumuluje.
Kto je najviac ohrozený infarktom pri odhŕňaní snehu?#
Najvyššie riziko majú muži nad 50 rokov so sedavým životným štýlom, vysokým tlakom, cukrovkou, obezitou alebo fajčiarskou anamnézou a ľudia, ktorí už prekonali infarkt alebo bypass. Kanadské dáta ukazujú, že zvýšené riziko po výdatnom snežení sa prejavilo takmer výhradne u mužov, zatiaľ čo u žien nebolo významné - pravdepodobne preto, že muži túto prácu vo väčšine domácností robia sami a často s vyššou intenzitou.
Rizikové sú aj ranné hodiny hneď po prebudení. Krvný tlak je ráno prirodzene najvyšší a krv „hustejšia“, takže telo vstupuje do záťaže v už nevýhodnej východiskovej pozícii. Presne v tomto čase ale ľudia najčastejšie odhŕňajú - pred odchodom do práce, v časovom strese, niekedy ešte s kávou a cigaretou pred cestou von.
V USA lekári ošetria pri úrazoch a zdravotných príhodách spojených s odhŕňaním snehu ročne v priemere okolo 11 500 ľudí, pri odhŕňaní alebo krátko po ňom zomiera približne 100 ľudí ročne, väčšinou mužov. Čísla naznačujú, že nejde o okrajové riziko, ale o pravidelne sa opakujúci vzorec spojený s prvým väčším snežením sezóny.
Aké sú varovné príznaky infarktu pri odhŕňaní snehu?#
Tlak alebo bolesť na hrudi, ktorá vyžaruje do ramena, čeľuste alebo krku, spolu s dýchavičnosťou, studeným potom, nevoľnosťou alebo závratom sú signál na okamžité prerušenie práce. Bolesť pri infarkte spravidla trvá dlhšie ako 20 minút a na rozdiel od bežnej svalovej únavy nezávisí od toho, či človek prestane pracovať - neustúpi ani po krátkej prestávke.
Bežná únava po odhŕňaní sa prejaví ako bolesť v ramenách, chrbte alebo dlaniach, ktorá po oddychu postupne mizne. Varovný signál je naopak taký, ktorý pretrváva, zosilnie alebo sa pridá pocit tlaku priamo v strede hrudníka. Doktor Laffin to zhŕňa jasne - telo nemá zmysel prekonávať násilím, signály treba počúvať a prácu ukončiť skôr, než sa stihnú zhoršiť.
Ako odhŕňať sneh bezpečnejšie?#
Najbezpečnejší spôsob je tlačiť sneh pred sebou namiesto toho, aby ste ho dvíhali a hádzali cez plece, pretože tlačenie je dynamický pohyb, ktorý srdce zaťažuje výrazne menej ako opakované statické zdvihy. Pred prácou sa oplatí venovať aspoň päť minút rozcvičke a rozohriatiu tela, tempo držať pomalé a robiť pravidelné prestávky.
Praktické opatrenia, ktoré riziko znižujú:
- Obliekajte sa vo vrstvách. Vrstvené oblečenie umožňuje reagovať na to, ako sa telo pri práci zahrieva, bez rizika prehriatia alebo prechladnutia.
- Zakryte si ústa a nos. Šál alebo nákrčník ohreje vdychovaný studený vzduch skôr, než sa dostane do pľúc, čo znižuje šok pre dýchacie cesty aj cievy.
- Nefajčite a nejedzte ťažko pred prácou. Rovnako sa vyhnite alkoholu a nadmernej káve - všetko pridáva dodatočnú záťaž na srdce popri fyzickej námahe.
- Používajte menšie dávky snehu na lopate. Menej snehu na jeden záber znižuje statickú záťaž pri každom zdvihu.
- Zvážte snehovú frézu. Fréza drží tep výrazne nižšie než lopata a je dostupná aj na požičanie alebo v spoločnom vlastníctve susedov.
Ľudia s vysokým tlakom, cukrovkou, po infarkte alebo bypasse by mali odhŕňanie radšej delegovať - susedskej výpomoci, rodine alebo správcovskej firme pri bytovkách - a nepokúšať sa dokázať, že to zvládnu ako po iné roky.
| Rizikový faktor | Prečo zvyšuje záťaž srdca | Ako riziko znížiť |
|---|---|---|
| Chlad a mráz | Cievy sa sťahujú, stúpa krvný tlak a zužujú sa vencovité tepny | Zakryť ústa a nos, obliecť sa vo vrstvách, nezostávať dlho v silnom vetre |
| Dvíhanie plnej lopaty | Izometrická (statická) záťaž prudko dvíha tlak bez rozohriatia svalov | Tlačiť sneh pred sebou namiesto dvíhania a hádzania cez plece |
| Zadržiavanie dychu | Valsalvov manéver pri námahe zvyšuje tep aj tlak naraz | Dýchať plynulo, pri každom pohybe vydychovať |
| Ranné odhŕňanie bez rozcvičky | Tlak je ráno prirodzene najvyšší, krv je hustejšia | Počkať, urobiť aspoň päťminútovú rozcvičku, začať pomaly |
| Sedavý životný štýl a rizikové diagnózy | Srdce nie je zvyknuté na náhlu záťaž, cievy môžu byť už zúžené | Zveriť odhŕňanie inému alebo použiť snehovú frézu |
| Ťažké jedlo, alkohol, veľa kávy | Pridáva dodatočnú záťaž na srdce popri fyzickej námahe | Odhŕňať nalačno alebo po ľahkom jedle, bez alkoholu |
Kedy volať záchranku pri podozrení na infarkt?#
Ak tlak alebo bolesť na hrudi trvá dlhšie ako pár minút a nezmierňuje sa oddychom, treba okamžite volať linku 155 alebo 112, nie sadať do auta a viezť sa do nemocnice na vlastnú päsť. Cesta autom stráca drahocenný čas a chorý počas nej nedostane žiadnu prvú pomoc, kým posádka záchrannej služby vie liečbu začať už cestou k nemocnici.
Do príchodu záchranky platí zachovať pokoj, nechať postihnutého sedieť alebo ležať na boku a podľa odporúčaní podať 160 až 325 miligramov kyseliny acetylsalicylovej (napríklad Acylpirín), ktorú treba rozžuť, nie prehltnúť, ak je typický obraz príznakov a postihnutý nemá na tento liek alergiu. Odbornú pomoc a informácie o prevencii ponúka aj Nadácia srdca a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, ktorý sa dlhodobo venuje osvete práve v zimnom období, keď počet infarktov typicky rastie.
