ChatGPT používa týždenne okolo 800 miliónov ľudí a za jediný rok sa toto číslo zdvojnásobilo zo 400 miliónov, ako v októbri 2025 uviedol šéf OpenAI Sam Altman. Žiadna spotrebiteľská technológia sa nerozšírila tak rýchlo. A čo robíme každý deň, ľahko sa zmení na návyk, pri chatbotoch zvlášť, lebo sú stavané tak, aby nás udržali pri obrazovke.
Priznám sa, nepíšem to ako nezaujatý pozorovateľ. Sám trávim v Claude Code hodiny denne a ten reflex siahnuť po AI skôr, než začnem premýšľať, poznám zblízka. Otázka preto neznie „je AI dobrá alebo zlá”, ale kde je hranica medzi nástrojom, ktorý nás posúva, a barličkou, bez ktorej už nevieme stáť.
Je závislosť na AI vôbec reálna vec?#
Áno, hoci to zatiaľ nie je oficiálna diagnóza. V medzinárodných klasifikáciách chorôb závislosť na AI nenájdete, na rozdiel od závislosti na hazardných hrách. Odborníci ju opisujú ako behaviorálnu závislosť, teda návyk na správanie, nie na látku, blízky závislosti na sociálnych sieťach.
Mechanizmus je rovnaký. Chatbot vám zakaždým vráti trochu inú, nepredvídateľnú odpoveď, a práve táto premenlivá odmena spúšťa v mozgu dopamínové dráhy podobne ako hracie automaty alebo nekonečný feed na mobile. Výskumníci z Univerzity Britskej Kolumbie v roku 2026 upozornili, že časť tohto efektu je do nástrojov priamo navrhnutá, aby udržala človeka pri obrazovke. Nie je to o slabej vôli, ide o súboj s niečím, čo je stavané tak, aby vtiahlo.
Čísla, ktoré ukazujú, ako hlboko to sedí#
Adopcia AI je najrýchlejšia v histórii spotrebiteľských technológií. Podľa prieskumu Pew Research z roku 2025 vyskúšala ChatGPT vyše tretina dospelých Američanov, dvojnásobok oproti roku 2023. Medzi mladými do 30 rokov je to takmer 60 percent a v práci ho používa zhruba každý štvrtý zamestnanec.
Začiatkom roku 2026 už podľa Pew približne štvrtina Američanov siahne po nejakom chatbote každý deň, 12 percent viackrát denne a štyri percentá takmer neprestajne. Na Slovensku presné čísla chýbajú, no trend je rovnaký a u mladších ešte výraznejší. Z nástroja pre nadšencov sa za dva roky stala každodenná pomôcka miliónov ľudí.
Ako vyzerá závislosť v praxi?#
Závislosť sa neprejaví tým, že nástroj používate veľa. Prejaví sa tým, že ho používate aj tam, kde ho nepotrebujete. Napíšete do AI otázku, na ktorú by stačilo desať sekúnd premýšľania. Necháte si naformulovať dvojvetový odkaz kamarátovi. Pri chybe sa už ani nezamyslíte a rovno ju vložíte do okna.
Vzorce sa pritom opakujú. Keď vedci z Drexel University v roku 2025 analyzovali stovky príspevkov, v ktorých mladí ľudia sami opisujú svoju závislosť na chatbotoch, vynorila sa z nich až nepríjemne známa mapa správania:
- otváranie aplikácie zo zvyku, bez konkrétneho dôvodu
- úzkosť a prázdnota, keď AI nie je po ruke
- strata schopnosti rozhodnúť sa sám, čo si obliecť, čo napísať, ako odpovedať
- nočné používanie na úkor spánku
- tajenie a hanba za to, koľko času to zaberá
- opakované zmazanie aplikácie a jej návrat, keď príde zlý deň
Tie výpovede znejú ako spoveď. „Viem, že by som mal prestať, ale nedokážem to, je to návykové a zvláštne upokojujúce,” opisuje jeden z nich. Iný priznáva, že sa hanbí hovoriť o tom, koľko to používa, lebo by ho okolie odsúdilo. Tretí píše, že reálne rozhovory mu zrazu prídu menej uspokojivé než tie s botom.
Závislosť na AI má dve tváre. Tá prvá je užitočná: veci, ktoré by trvali týždeň, sú za popoludnie. Tá druhá je nepríjemná: keď nástroj zmizne, človek zistí, že si odvykol začínať sám.
Produktívna verzus kompulzívna závislosť#
Tu treba spraviť dôležitý rozdiel. Nie každé intenzívne používanie AI je problém. Keď niekto cez AI postaví desiatky nástrojov, ktoré reálne šetria čas jemu aj ľuďom okolo, to nie je závislosť, to je práca. Stroj robí to, v čom je dobrý, a človek sa sústredí na výsledok.
Problém začína vtedy, keď sa nástroj zmení na zvyk bez účelu. Otvoríte AI, hoci neviete, čo sa vlastne chcete opýtať. Preformulujete text, ktorý bol v poriadku. Vygenerujete tri verzie niečoho, čo ste potrebovali raz. To už nie je o výsledku, ale o samotnom akte používania, a presne tam sa produktívny nástroj láme na kompulziu.
Riziko deformácie hrozí aj v profesii. Programátori, ktorí celé dni spoliehajú na AI asistentov, varujú pred vznikom „permanentných začiatočníkov”, juniorov, ktorí nikdy nezískajú základné zručnosti, lebo ich za nich od začiatku robí stroj. Podľa každoročného prieskumu komunity Stack Overflow už v roku 2025 používa alebo plánuje používať AI nástroje vyše 80 percent vývojárov, no dôvera v správnosť ich výstupu medziročne klesla. Akademická štúdia z roku 2025 to pomenovala priamo: pomoc AI znižuje vytrvalosť a zhoršuje samostatný výkon, keď nástroj zmizne.
Skúška je jednoduchá. Položte si otázku: keby ste túto vec nemohli hodiť do AI, urobili by ste ju inak, alebo by ste ju jednoducho urobili? Ak je odpoveď „urobil/a”, AI len pomáha. Ak je odpoveď „neviem, ako by som to urobil/a”, začína sa niečo iné.
Čo to robí s mozgom: kognitívny dlh#
Najtichšie riziko nie je čas ani peniaze. Je to oslabovanie samotného myslenia, a tu už máme prvé tvrdé dáta.
Najviac sa hovorí o štúdii MIT Media Lab z júna 2025 s názvom „Your Brain on ChatGPT”. Vedci pod vedením Nataliye Kosmyny merali pomocou EEG mozgovú aktivitu ľudí, ktorí písali eseje. Skupina s ChatGPT mala najslabšie a najmenej rozvetvené prepojenie v mozgu, skupina bez akýchkoľvek nástrojov najsilnejšie. Najalarmujúcejšie číslo: 83 percent ľudí z AI skupiny si nevedelo spomenúť ani na jednu vetu z eseje, ktorú pred chvíľou „napísali”. Autori to nazvali kognitívny dlh, teda krátkodobé odbremenenie, ktoré sa hromadí ako dlhodobé oslabenie.
Štúdia má svoje limity, malú vzorku 54 ľudí a zatiaľ neprešla recenziou, takže ju treba brať ako prvý signál, nie ako verdikt. Nestojí však sama. Toto sú zistenia, ktoré sa skladajú do jedného obrazu:
| Štúdia (rok) | Vzorka | Hlavné zistenie |
|---|---|---|
| MIT Media Lab (2025) | 54 ľudí | 83 % nevedelo odcitovať vetu z eseje, ktorú práve napísali s AI |
| Microsoft a Carnegie Mellon (2025) | 319 pracovníkov | čím vyššia dôvera v AI, tým menej kritického myslenia |
| Gerlich (2025) | 666 ľudí | častejšie používanie AI súviselo so slabším kritickým myslením |
| Fan a kol. (2024) | 117 študentov | s AI lepšie známky, ale žiadny reálny prírastok vedomostí |
| Sparrow a kol. (2011) | 4 experimenty | pamätáme si, kde sa info nájde, nie samotnú informáciu |
Posledný riadok je najstarší a najpoučnejší. Už v roku 2011 psychológovia opísali takzvaný „Google efekt”: keď vieme, že informácia bude kedykoľvek dostupná, mozog si ju prestane pamätať a zapamätá si len to, kde ju nájde. Vyhľadávače boli prvý stupeň. AI je ďalší, lenže tentoraz neodovzdávame stroju len pamäť, ale aj samotné premýšľanie.
Najviac to vidno pri zručnostiach, ktoré sa dlho budujú. Programátor, ktorý všetko necháva vygenerovať, si po čase na vlastné postupy už ani nespomenie. Mozog funguje ako sval a zručnosť, ktorú roky nepoužívate, ticho zhrdzavie.
Keď sa puto k AI zmení na emóciu#
Existuje rovina, o ktorej sa donedávna nehovorilo. Ľudia sa na AI nenaviažu len pracovne, ale aj citovo, a tu sa robota mení na vzťah.
Najväčšiu štúdiu k tomu zverejnili MIT Media Lab a OpenAI v marci 2025. Na vzorke 981 ľudí počas štyroch týždňov a na analýze takmer 40 miliónov interakcií zistili jasnú súvislosť: čím viac niekto ChatGPT používal, tým vyššiu emocionálnu závislosť, väčšiu osamelosť a menej reálnej socializácie vykazoval. Dôležitý detail: citové používanie je celkovo zriedkavé a sústreďuje sa do malej skupiny najintenzívnejších používateľov. Práve oni najčastejšie súhlasili s vetou „ChatGPT považujem za priateľa”.
Pri špecializovaných spoločníkoch sú čísla väčšie. Aplikácia Replika mala vyše 30 miliónov registrovaných, Character.AI okolo 20 miliónov mesačných používateľov a vyše polovica z nich má menej ako 24 rokov. Podľa prieskumu Common Sense Media vyskúšala AI spoločníka väčšina amerických tínedžerov a až 31 percent z nich považuje rozhovor s AI za rovnako alebo viac uspokojivý než s reálnymi priateľmi. Sám OpenAI v októbri 2025 priznal, že o samovražde sa s ChatGPT týždenne rozpráva vyše milióna ľudí. To nie je len štatistika, to je miera, do akej ľudia odovzdávajú stroju to najťažšie zo svojho vnútra.
Ako hlboko tá väzba siaha, ukázal rok 2026. Keď OpenAI nahradil obľúbený model GPT-4o novším, časť ľudí zareagovala ako na stratu blízkeho. Dávali modelu mená, písali mu rozlúčky a pod heslom #Keep4o tlačili na firmu, aby ho vrátila. Analýza ich príspevkov ukázala, že zhruba štvrtina niesla znaky skutočnej citovej väzby na konkrétny model. OpenAI ho na čas vrátil ako „starší”, definitívne ho vypol až 13. februára 2026. Smútok za kusom softvéru znie absurdne, no pre tých ľudí bol reálny.
A má to následky. V USA skončil prípad štrnásťročného chlapca, ktorý si vytvoril blízky vzťah s postavou na Character.AI, tragédiou. Jeho matka podala v roku 2024 žalobu a spor sa urovnal začiatkom roku 2026. Psychiatri zároveň začali opisovať ojedinelé prípady, keď intenzívne rozhovory s chatbotom priživili u zraniteľných ľudí bludy. Lekári z Kalifornskej univerzity v San Franciscu zdokumentovali v roku 2026 pravdepodobne prvý recenzovaný klinický prípad takejto „AI psychózy” a jeden z nich hlásil tucet pacientov s príznakmi viazanými na intenzívne používanie chatbota. Stále nejde o oficiálnu diagnózu a výskum je len na začiatku, preto k tomu treba pristupovať opatrne.
Sociologička Sherry Turkle z MIT zhŕňa problém ostro. Tvrdí, že AI osamelosť nelieči, ale prehlbuje, a ponúka len „umelú intimitu”, ktorá nás na skutočné vzťahy nepripravuje. Stroj reaguje vždy trpezlivo, vždy v náš prospech, bez hádok a bez zlej nálady. Pre niekoho, kto sa cíti sám, je to silnejšie lákadlo, než to vyzerá. Lenže keď nám dáva to, čo by sme mali hľadať u ľudí, niečo medzi nami a ľuďmi sa pomaly vytráca.
Nie je to čiernobiele#
Aby sme boli féroví: dáta nehovoria, že AI ohlupuje. Hovoria, že záleží na spôsobe použitia.
Tá istá štúdia z roku 2024, ktorá u študentov našla „metakognitívnu lenivosť”, zároveň ukázala, že s AI dosahovali lepšie známky. Iný výskum z roku 2025 zistil, že keď má človek pri AI dobré vedenie a vedome reflektuje, čo sa učí, nástroj učenie naopak podporí. Rozdiel nie je v tom, či AI použijete, ale či pri tom necháte vlastnú hlavu zapnutú, alebo ju vypnete.
Reagujú aj samotné firmy. OpenAI od roku 2025 pridáva pripomienky na prestávky pri dlhých rozhovoroch a pri citlivých osobných otázkach typu „mám sa rozísť?” už neodpovedá priamo, ale pomáha zvážiť možnosti. Spolupracuje pritom so stovkami odborníkov na duševné zdravie.
Tlačí na ne aj regulácia. Kalifornia ako prvý štát v USA prijala zákon o spoločníckych chatbotoch, ktorý od januára 2026 vyžaduje pravidelné upozornenia „toto je AI”, protokol pri samovražedných myšlienkach a ochranu maloletých. Po vyšetrovaní americkej komisie FTC navyše OpenAI prepojil účty rodičov a tínedžerov a Meta dovolí rodičom úplne vypnúť súkromné chaty detí s AI postavami. Téma prestáva byť súkromným problémom jednotlivca a stáva sa vecou pravidiel.
Zároveň rastie aj opačná nálada. Na sociálnych sieťach zľudovel posmešný výraz „clanker” pre roboty a umelú inteligenciu, skupiny odborníkov žiadajú obmedzenie AI v školách a čoraz viac ľudí vedome volí čas bez obrazoviek. Vzťah k AI sa ešte len formuje a odpor k nej je jeho súčasťou rovnako ako nadšenie.
Ako používať AI a nestratiť sa v nej#
Riešením nie je vypnúť všetko a vrátiť sa do roku 2020. AI dokáže prácu aj život reálne zlepšiť a vzdávať sa jej nemá zmysel. Ide o to nájsť hranicu, za ktorou si nástroj ponechá svoje miesto a nezačne nahrádzať hlavu. Psychológovia to v roku 2026 zhrnuli do jednoduchej myšlienky: cieľom nie je abstinencia, ale zámerné používanie a trochu zdravého odporu. Čo funguje:
- Vyhraďte si úlohy bez AI. Niektoré veci robte zámerne sami, aj keď by to so strojom šlo rýchlejšie. Drží to človeka vo forme. Odborníci radia aspoň raz týždenne vedome zvládnuť náročnú úlohu bez nej.
- Najprv hypotéza, potom stroj. Pri probléme najprv sami odhadnite riešenie a až potom ho overte cez AI. Premýšľanie zostáva na vás.
- Pýtajte sa prečo, nielen ako. Keď AI niečo vygeneruje, snažte sa pochopiť, prečo to funguje, aby ste sa to naučili, nie len skopírovali.
- Sledujte reflex. Siahanie po AI bez konkrétnej otázky je rovnaký signál ako bezmyšlienkovité scrollovanie. Vtedy okno radšej zavrite.
- Pozor na hľadanie ubezpečenia. Keď sa AI pýtate to isté znova a znova, len aby vás upokojila, podľa psychológov je to jeden z varovných signálov závislosti, nie použitia.
- Raz za čas si overte, že to ešte viete sami. Najlepší test je skúsiť spraviť bežnú vec úplne bez nej. Ak vás to vystraší, viete, kde ste.
Závislosť na AI je zatiaľ téma, na ktorú nemáme hotové odpovede ani jasné pravidlá. Je príliš nová a mení sa rýchlejšie, než ju stíhame pomenovať. Zmysel dáva zatiaľ jediné: nechať nástroj robiť to, v čom je lepší, a strážiť si to, čo nechceme stratiť. Aj ten, kto v AI trávi hodiny denne, to dokáže, ak si občas sadne k prázdnej obrazovke a presvedčí sa, že to ešte zvládne sám.
