AI Act: čo platí od 2. augusta 2026 a koho sa to týka

Od 2. augusta 2026 platí hlavná vlna povinností európskeho AI Actu: chatbot musí človeku priznať, že je umelá inteligencia, a obsah vytvorený AI (obrázky, video, audio, deepfake) sa bude musieť dať strojovo rozpoznať. Pravidlá sa netýkajú len veľkých technologických firiem. Dotknú sa každého, kto na webe prevádzkuje AI chatbota alebo zverejňuje obsah vygenerovaný umelou inteligenciou, teda aj malých slovenských firiem a marketérov.

Zároveň treba jednu vec uviesť na pravú mieru hneď na začiatku. Časť prísnejších pravidiel, o ktorých ešte donedávna písali mnohé weby, sa medzitým posunula na neskôr. Nižšie nájdete kompletný obraz: čo naozaj platí od augusta, čo sa odložilo, koho sa to týka, aké sú pokuty a konkrétny checklist, čo musí spraviť web aj e-shop.

Čo je AI Act?#

AI Act je európske nariadenie (EÚ) 2024/1689, ktoré ako prvé na svete komplexne reguluje umelú inteligenciu. Účinnosť nadobudlo 1. augusta 2024 a keďže ide o nariadenie, platí priamo v celej Európskej únii vrátane Slovenska, bez potreby osobitného slovenského zákona na jeho fungovanie.

AI Act delí systémy umelej inteligencie podľa miery rizika:

• Neprijateľné riziko (napríklad sociálne skórovanie občanov): úplne zakázané už od februára 2025.
• Vysoké riziko (AI pri nábore, v zdravotníctve, úverovom skórovaní): prísne povinnosti a ľudský dohľad.
• Obmedzené riziko (chatboty, generátory obsahu): povinnosti transparentnosti.
• Minimálne riziko (väčšina bežných nástrojov): žiadne osobitné povinnosti.

Práve povinnosti pre systémy s obmedzeným rizikom sú to, čo sa spúšťa 2. augusta 2026 a čo sa dotkne najväčšieho počtu bežných firiem.

Čo AI Act úplne zakazuje?#

Osem praktík je od 2. februára 2025 na území celej EÚ úplne zakázaných, bez ohľadu na súhlas dotknutých osôb. Ide o systémy, ktoré predstavujú neprijateľné riziko podľa článku 5.

• Podprahové, manipulatívne alebo klamlivé techniky, ktoré spôsobia človeku značnú ujmu.
• Zneužívanie zraniteľnosti pre vek, zdravotné postihnutie alebo sociálno-ekonomickú situáciu.
• Sociálne skórovanie občanov vedúce k neprimeranému znevýhodneniu.
• Predpovedanie páchania trestnej činnosti len na základe profilovania osobnosti.
• Necielený zber (scraping) tvárí z internetu alebo kamier na tvorbu databáz na rozpoznávanie tvárí.
• Rozpoznávanie emócií na pracovisku a v školách (s výnimkou zdravotných a bezpečnostných dôvodov).
• Biometrická kategorizácia, ktorá odvodzuje citlivé znaky ako rasa, politické názory, náboženstvo alebo sexuálna orientácia.
• Diaľková biometrická identifikácia v reálnom čase na verejných priestranstvách orgánmi činnými v trestnom konaní (s úzkymi výnimkami ako hľadanie obetí či terorizmus).

Za porušenie tohto zákazu hrozia najvyššie pokuty v celom nariadení, až 35 miliónov eur alebo 7 % celosvetového obratu.

Čo presne platí od 2. augusta 2026?#

Od 2. augusta 2026 sa uplatňuje článok 50 AI Actu o transparentnosti. Ten hovorí, že ľudia majú vždy vedieť, kedy komunikujú s umelou inteligenciou alebo kedy vidia obsah, ktorý vytvoril stroj. Konkrétne ukladá štyri povinnosti.

• Chatboty: systémy komunikujúce s ľuďmi musia byť navrhnuté tak, aby človek vedel, že hovorí s AI. Výnimkou je situácia, keď je to zjavné rozumne informovanej osobe.
• Syntetický obsah: poskytovatelia AI, ktorá generuje audio, obraz, video alebo text, musia zabezpečiť, aby bol tento obsah strojovo čitateľne označený ako umelo vytvorený.
• Emócie a biometria: kto používa systémy na rozpoznávanie emócií alebo biometrickú kategorizáciu, musí o tom informovať dotknuté osoby a dodržať pravidlá ochrany údajov.
• Deepfake: kto zverejňuje deepfake alebo AI text o veciach verejného záujmu, musí zverejniť, že obsah je umelo vytvorený. Výnimku majú umelecké a satirické diela a text pod ľudskou redakčnou kontrolou.

Deepfake nariadenie definuje ako AI generovaný alebo manipulovaný obraz, audio či video, ktorý pripomína skutočné osoby alebo udalosti a osobe by sa mohol falošne javiť ako pravdivý.

AI gramotnosť: povinnosť, na ktorú firmy zabúdajú#

Menej známa povinnosť platí už od 2. februára 2025 a týka sa aj firiem, ktoré AI iba používajú. Článok 4 ukladá poskytovateľom aj nasadzovateľom zabezpečiť dostatočnú úroveň AI gramotnosti u zamestnancov, ktorí s umelou inteligenciou pracujú.

V praxi to znamená, že ak vo firme ktokoľvek používa napríklad ChatGPT alebo Copilot na prácu, zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť, aby títo ľudia rozumeli základom, rizikám a limitom AI. Zákon nepredpisuje konkrétnu formu ani certifikát. Stačí interné školenie, politika používania AI a dokumentácia týchto opatrení, ktorú firma vie v prípade kontroly preukázať.

Článok 4 nemá vlastnú osobitnú pokutu, ale dozor nad ním sa rozbieha od 2. augusta 2026 a jeho zanedbanie je priťažujúcim faktorom. Pre bežnú firmu je to najlacnejší krok k súladu: raz poriadne zaškoliť ľudí.

Pozor: časť pravidiel sa posunula na neskôr#

Nie všetko, čo sa pôvodne malo spustiť v auguste 2026, aj naozaj platí od augusta 2026. Cez takzvaný Digital Omnibus sa Európska komisia, Rada a Parlament v roku 2026 dohodli na odklade viacerých termínov. Táto dohoda sa ešte formálne dokončuje, ale smer je jasný a treba ho poznať, inak si z internetu prevezmete zastarané informácie.

• Vysokorizikové systémy (príloha III) sa neposúvajú do platnosti v auguste 2026, ale až 2. decembra 2027.
• Strojové označovanie (watermarking) AI obsahu podľa článku 50 sa pre systémy uvedené na trh pred augustom 2026 odkladá zhruba na december 2026.
• Zvyšok transparentných povinností (priznanie chatbota, označenie deepfakov) ostáva na 2. auguste 2026.

Pri čítaní starších článkov preto platí jednoduché pravidlo: ak niekde píšu, že vysokorizikové systémy platia od augusta 2026, informácia je už prekonaná.

Časová os AI Actu#

Koho sa to týka? Poskytovateľ verzus nasadzovateľ#

Povinnosti dopadajú na dve skupiny a je dôležité vedieť, do ktorej patríte. Poskytovateľ je ten, kto AI systém vyvíja a uvádza na trh, napríklad OpenAI pri ChatGPT. Nasadzovateľ je ten, kto AI používa v rámci svojej činnosti, napríklad e-shop, ktorý si na web nasadí chatbota.

Toto rozdelenie je kľúčové, lebo nasadzovateľ má vlastné povinnosti bez ohľadu na to, že systém vytvoril niekto iný. Fakt, že váš chatbot dodala externá firma, vás nezbavuje povinnosti oznámiť návštevníkom, že ide o AI. A malá veľkosť firmy vás nevyníma, zohľadní sa len pri prípadnej výške pokuty.

Ako sa AI Act dotkne konkrétne vás?#

Nie každý má rovnaké povinnosti. Bežný človek získava najmä práva, firmy a freelanceri dostávajú povinnosti. Tu je, čo z toho vyplýva pre tri hlavné skupiny.

Bežní ľudia: nové práva a ochrana#

Pre občanov, spotrebiteľov a zamestnancov AI Act neprináša povinnosti, ale práva. Máte právo vedieť, že komunikujete so strojom, nie s človekom, napríklad pri chatbote zákazníckej podpory. Deepfake a synteticky vytvorený obsah majú byť označené, aby vás nikto nezmanipuloval.

Nariadenie zároveň úplne zakazuje najnebezpečnejšie praktiky namierené proti ľuďom: sociálne skórovanie občanov, biometrickú kategorizáciu podľa citlivých znakov, plošné rozpoznávanie tvárí a podprahovú manipuláciu zraniteľných skupín.

Osobitne chránený je zamestnanec. Rozpoznávanie emócií na pracovisku je zakázané. Ak firma používa AI na triedenie životopisov alebo hodnotenie výkonu, ide o vysokorizikový systém, kde stroj nesmie rozhodnúť sám. Vždy musí byť prítomný človek, ktorý rozhodnutie chápe a môže ho zmeniť alebo zrušiť. Tieto povinnosti pre vysokorizikové systémy sa však naplno uplatnia až od decembra 2027.

Firmy: od e-shopu po korporáciu#

Firmy sú najčastejšie nasadzovateľmi, teda AI používajú v HR, marketingu alebo podpore. Prvým krokom je audit: spísať, aké AI nástroje firma používa, a zaradiť ich podľa rizika. A tých nástrojov býva viac, než sa zdá. AI dnes nie je len ChatGPT: patria sem aj Gemini, Copilot, generátory obrázkov ako Midjourney, prekladače ako DeepL, odporúčacie systémy v e-shope, filtre spamu či nástroje na triedenie životopisov. Každý z nich môže spadať do inej rizikovej kategórie, preto sa audit oplatí spraviť poriadne.

• Minimálne riziko (spamový filter, rozpoznávanie textu na faktúrach): žiadne povinnosti nad rámec GDPR.
• Obmedzené riziko (chatbot, generovanie obrázkov): transparentnosť a označenie obsahu.
• Vysoké riziko (nábor, úverové skórovanie): riadenie rizík, evidencia logov a ľudský dohľad.

Nad rámec zákona sa oplatí mať vlastnú internú politiku používania AI. Tá typicky zamestnancom zakazuje vkladať citlivé a klientske dáta do bezplatných verejných modelov a vyžaduje ľudskú kontrolu AI výstupov pred odoslaním klientovi. Nie je to priamo povinnosť AI Actu, ale chráni firmu pred únikom údajov a zároveň napĺňa povinnosť AI gramotnosti.

Pokuty sú odstupňované, no pre malé a stredné podniky platí zmiernenie: uplatní sa nižšia z dvoch hodnôt. Pri malom obrate teda reálny strop nie je pevných 15 miliónov eur, ale spomínané percento z obratu, čo je pri menšej firme rádovo nižšia suma.

Freelanceri a živnostníci#

Živnostník nie je osobitná kategória zákona, z pohľadu AI Actu je mikropodnikom a nasadzovateľom. Ak grafik, copywriter alebo programátor používa AI na tvorbu obsahu pre klientov, platia preňho pravidlá transparentnosti. Ak zverejní AI text o veciach verejného záujmu alebo deepfake, musí priznať umelý pôvod.

Rovnako dôležitá je ochrana klientskych dát. Dôverné informácie klientov nepatria do voľne dostupných AI nástrojov; vhodnejšie sú podnikové verzie so zmluvou o spracúvaní údajov (DPA). Pri prípadnej pokute freelancer spadá pod zvýhodnený režim pre malé subjekty, takže strop sa počíta ako percento z jeho obratu, nie ako paušálna miliónová suma pre korporácie.

Ako reálne označiť AI obsah?#

Nariadenie je technologicky neutrálne a nepredpisuje konkrétny nástroj, vyžaduje len, aby bolo označenie strojovo čitateľné, robustné a spoľahlivé. V praxi sa presadil vrstvený prístup a niekoľko konkrétnych štandardov.

• C2PA (Content Credentials): kryptograficky podpísané metadáta o pôvode obsahu, za ktorými stojí koalícia firiem ako Adobe, Microsoft či OpenAI.
• Watermark: neviditeľný vodoznak priamo v obraze alebo zvuku (napríklad Google SynthID).
• Platformové labely: Meta, YouTube, TikTok či LinkedIn majú vlastné prepínače na označenie AI obsahu.

Pre bežnú firmu to znamená dve veci. Väčšina veľkých generátorov obrázkov a videí už metadáta pridáva automaticky, takže strojové označenie máte často vyriešené za vás. Pri deepfakoch a realisticky pôsobiacich vizuáloch však treba navyše viditeľné označenie pre človeka, napríklad vetu „Obrázok vytvorený umelou inteligenciou” priamo pri obsahu. Platformové labely použite, no nenahrádzajú vaše vlastné označenie.

Checklist: čo musí spraviť web a e-shop#

Väčšine firiem stačí prejsť tento zoznam a splniť, čo sa ich týka.

Web s AI chatbotom#

• Zobrazte oznámenie hneď pri prvej interakcii, nie schované v pätičke alebo v obchodných podmienkach.
• Použite jasnú formuláciu, napríklad „Ste v kontakte s AI asistentom” alebo „Píšete si s AI chatbotom, nie s človekom”. Vyhnite sa vágnemu „asistent”.
• Ideálna je kombinácia úvodného oznámenia a trvalej ikonky pri okne chatu.
• Ak chatbot spracúva osobné údaje, samostatne informujte o účele a právnom základe (prekryv s GDPR).
• Prísnejšie postupujte, ak sa chatbot zameriava na deti alebo zraniteľné skupiny.

AI generovaný obsah (marketing, obrázky, video)#

• Nechajte na výstupoch strojové označenie (metadáta C2PA), ktoré väčšina generátorov pridáva sama.
• Pri deepfakoch a realisticky vyzerajúcich vizuáloch pridajte aj viditeľné označenie alebo úvodný disclaimer.
• Pri AI texte o veciach verejného záujmu doplňte označenie, pokiaľ neprešiel skutočnou ľudskou redakciou (kontrola pravopisu nestačí).
• Zjavne nereálny obsah (fantasy, kreslené motívy) označovať netreba.

E-shop špecificky#

• Chatbot podpory riešte podľa bodov vyššie.
• AI produktové fotky reálne vyzerajúcich vecí zvážte označiť, strojové metadáta ponechajte.
• AI odporúčania a dynamické ceny článok 50 priamo nerieši, ale preverte, či neprekračujú zákaz podprahovej manipulácie z článku 5.
• Falošné AI recenzie sú rizikom aj z pohľadu spotrebiteľského práva.
• Čisto interné AI nástroje bez kontaktu so zákazníkom riešiť netreba.

Interná dokumentácia a zamestnanci#

• Spravte si zoznam všetkých AI systémov vo firme a pri každom určte, či ste poskytovateľ alebo nasadzovateľ.
• Uchovávajte záznam o forme zverejneného oznámenia a o ľudskej redakcii textov.
• Zabezpečte AI gramotnosť zamestnancov (článok 4): základné školenie pre všetkých, podrobnejšie pre tých, čo AI obsluhujú, plus interná politika používania.

Rýchly test: týka sa ťa AI Act?#

Klikni na situácie, ktoré pre teba platia, a dole sa ukáže, čo musíš spraviť.

Časový akčný plán#

Aby ste nič nezmeškali, stačí sa držať troch termínov.

• Do 2. augusta 2026: oznámenie pri chatbote, viditeľné označenie deepfakov, označenie AI textov o veciach verejného záujmu a zabezpečená AI gramotnosť zamestnancov.
• Do 2. decembra 2026: strojové (metadátové) označenie pri systémoch, ktoré ste nasadili ešte pred augustom 2026.
• Rok 2027 a ďalej: povinnosti pre vysokorizikové systémy, ak nejaké prevádzkujete.

Aké sú pokuty?#

Pokuty podľa AI Actu patria medzi najvyššie v európskej legislatíve a odstupňované sú podľa závažnosti porušenia.

Porušenie	Maximálna pokuta
Zakázané praktiky (článok 5)	35 mil. eur alebo 7 % celosvetového obratu
Ostatné povinnosti vrátane transparentnosti (článok 50)	15 mil. eur alebo 3 % celosvetového obratu
Nesprávne alebo zavádzajúce informácie úradom	7,5 mil. eur alebo 1 % celosvetového obratu

Platí vždy vyššia z dvoch hodnôt. Pri malých a stredných podnikoch a startupoch sa naopak uplatní nižšia z hodnôt.

Pri určovaní výšky pokuty sa zohľadňuje závažnosť porušenia, veľkosť firmy, či išlo o úmysel a či subjekt s úradmi spolupracoval. Pokuty ukladajú národné dozorné orgány jednotlivých členských štátov.

Treba z toho panikáriť?#

Nie. Tie astronomické sumy sú stropy pre najhoršie prípady, typicky zakázané praktiky veľkých hráčov, nie automatická pokuta pre malý e-shop za chýbajúci štítok pri obrázku. Pri určovaní výšky sa zohľadňuje veľkosť firmy a malé podniky majú zmiernený strop.

Dobrým pripomenutím je nariadenie GDPR, ktoré v roku 2018 strašilo rovnako vysokými pokutami (až 20 miliónov eur alebo 4 % obratu). V praxi sa dozor sústredil najmä na veľké firmy a najzávažnejšie prípady, kým menšie subjekty spočiatku dostávali skôr usmernenia než likvidačné pokuty. Aj cookie lišty, ktoré dnes vidíme na každom webe, sa stali štandardom postupne, nie zo dňa na deň pod hrozbou drakonických sankcií.

Mimochodom, práve cookie lišty čaká zmena. Rovnaký balík Digital Omnibus navrhuje zjednodušiť pravidlá cookies a znížiť počet otravných líšt. Zvažoval sa aj súhlas priamo cez prehliadač, teda jeden automatický signál namiesto klikania na každom webe, no túto časť Rada EÚ v júni 2026 z návrhu vypustila po odpore viacerých štátov a reklamného priemyslu. Reforma teda pokračuje, ale je stále len návrh v procese a jej podoba aj termíny sa môžu ešte meniť. Pre bežný web to zatiaľ neznamená žiadnu okamžitú zmenu.

Pri AI Acte je situácia podobná. Slovenský dozorný orgán ešte nie je definitívne určený a procesný rámec pokút sa dopĺňa, takže prvá fáza bude skôr o osvete a náprave než o rekordných pokutách pre malých. Rozumný postup je jednoduchý: spravte lacné základy (oznámenie pri chatbote, označenie AI obsahu, zaškolenie ľudí) a zvyšok sledujte s pokojom.

Slovensko a Česko: kto to bude kontrolovať?#

Na Slovensku sa pripravuje zákon o umelej inteligencii a európskej dátovej regulácii, ktorý určí dozorné orgány, kompetencie a slovenský rámec pokút. MIRRI predložilo integrovaný návrh koncom januára 2026, pripomienkové konanie prinieslo stovky pripomienok a návrh je vo fáze vyhodnocovania. Navrhovaná účinnosť je počas roka 2026, no ide stále o návrh, nie o platný zákon.

Otvorená je aj otázka hlavného dozorného orgánu. Podľa aktuálneho návrhu sa zvažuje buď rola pre samotné MIRRI ako jednotné kontaktné miesto, alebo zriadenie nového Úradu pre digitálnu integritu. Popri ňom majú mať kompetencie Úrad na ochranu osobných údajov, Národný bezpečnostný úrad, sektorové orgány ako Slovenská obchodná inšpekcia či ŠÚKL a Úrad pre normalizáciu ako notifikačný orgán. Právnici upozorňujú, že návrh zatiaľ presne nevymedzuje skutkové podstaty porušení.

Česko ide minimalistickou cestou. Návrh zákona pripravilo Ministerstvo priemyslu a obchodu, koordinátorom a jednotným kontaktným miestom má byť Český telekomunikačný úrad (ČTÚ), pri financiách ČNB a pri osobných údajoch ÚOOÚ. Na rozdiel od Slovenska Česko nechce pridávať nič nad rámec EÚ, počíta s regulačným sandboxom na testovanie a v niektorých prípadoch s napomenutím namiesto pokuty. Aj český zákon je zatiaľ v legislatívnom procese.

Kto dozerá na úrovni EÚ?#

Nad celým systémom stoja dve inštitúcie. AI Office je útvar Európskej komisie, ktorý dozerá na najväčšie AI modely, presadzuje pravidlá a koordinuje kódexy postupov. AI Board (Európska rada pre AI) združuje zástupcov členských štátov a stará sa o to, aby sa nariadenie vykladalo a uplatňovalo v celej EÚ jednotne.

Veľkých poskytovateľov všeobecných AI modelov (GPAI), ako sú tvorcovia ChatGPT či Gemini, sa navyše od augusta 2025 týkajú vlastné povinnosti: technická dokumentácia, dodržiavanie autorského práva a zverejnenie súhrnu trénovacích dát. Bežnej firmy sa tieto povinnosti priamo netýkajú.

Časté mýty o AI Acte#

Okolo AI Actu koluje viacero nedorozumení, ktoré zbytočne strašia bežných používateľov.

„Musím odteraz označovať každý text, ktorý mi pomôže napísať AI.” Nie. Povinnosť sa viaže najmä na text informujúci verejnosť o veciach verejného záujmu a neplatí pri obsahu pod ľudskou redakčnou kontrolou.

„Keď používam ChatGPT, porušujem zákon, ak to nepriznám.” Nie. Osobné a neprofesionálne používanie AI nespadá pod povinnosti pre poskytovateľa ani nasadzovateľa. Označovanie výstupov rieši tvorca nástroja.

„AI Act zakáže umelú inteligenciu.” Nie. Zakazuje len úzko vymedzené škodlivé praktiky. Drvivá väčšina bežných AI nástrojov spadá do kategórie s minimálnym rizikom a žiadne osobitné povinnosti nemá.

Časté otázky#

Musí AI chatbot na webe priznať, že je robot?

Áno, od 2. augusta 2026. Podľa článku 50 AI Actu musí byť chatbot navrhnutý tak, aby človek vedel, že komunikuje s umelou inteligenciou. Výnimkou je len situácia, keď je to úplne zjavné. V praxi stačí viditeľné oznámenie na začiatku konverzácie.

Musím označovať obrázky vytvorené umelou inteligenciou?

Áno, AI generovaný obsah má byť strojovo čitateľne označený ako umelo vytvorený. Pri deepfakoch a realisticky pôsobiacich vizuáloch treba aj viditeľné upozornenie. Strojové označovanie sa pre staršie systémy odkladá zhruba na december 2026.

Čo je povinnosť AI gramotnosti a koho sa týka?

Od februára 2025 musí každá firma, ktorá používa AI, zabezpečiť, aby jej zamestnanci rozumeli základom, rizikám a limitom umelej inteligencie. Netreba certifikát, stačí interné školenie, politika používania a dokumentácia. Týka sa to aj firiem, ktoré AI iba používajú, nielen tých, čo ju vyvíjajú.

Aká je pokuta za porušenie AI Actu?

Za porušenie transparentných povinností podľa článku 50 hrozí pokuta až 15 miliónov eur alebo 3 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Pri malých a stredných podnikoch sa uplatní nižšia z hodnôt. Za zakázané praktiky sú pokuty až 35 miliónov eur alebo 7 %.

Týka sa AI Act aj malých firiem a živnostníkov?

Áno. Ak prevádzkujete web s AI chatbotom alebo zverejňujete obsah vygenerovaný umelou inteligenciou, povinnosti transparentnosti sa vás týkajú bez ohľadu na veľkosť firmy. Malá veľkosť sa zohľadní len pri prípadnej výške pokuty.

Platí AI Act, keď používam AI len sám pre seba?

Nie. Osobné a neprofesionálne používanie umelej inteligencie nespadá pod povinnosti článku 50. Rovnako sa povinnosti spravidla netýkajú interného použitia AI vo firme, ktoré sa nezverejňuje smerom k verejnosti.

Kto bude na Slovensku kontrolovať dodržiavanie AI Actu?

Podľa aktuálneho návrhu zákona sa počíta buď s MIRRI ako jednotným kontaktným miestom, alebo so zriadením nového Úradu pre digitálnu integritu, popri Úrade na ochranu osobných údajov, NBÚ a sektorových orgánoch. Zákon je však zatiaľ v legislatívnom procese a definitívne znenie sa ešte dolaďuje.

Zdroje#

• Nariadenie (EÚ) 2024/1689 o umelej inteligencii (EUR-Lex)
• Článok 50: povinnosti transparentnosti (artificialintelligenceact.eu)
• Článok 5: zakázané praktiky
• Článok 99: pokuty
• Regulačný rámec pre AI (Európska komisia)
• MIRRI SR: návrhy zákonov o umelej inteligencii

Pri príprave tohto článku sme použili nástroje umelej inteligencie. Obsah pripravila a redakčne skontrolovala redakcia bezkecov.sk a vychádza z oficiálnych zdrojov uvedených vyššie. AI Act je v niektorých častiach stále v legislatívnom procese, preto si pri konkrétnom rozhodovaní overte aktuálny stav alebo sa poraďte s odborníkom.